Je to už viac než 10 000 rokov, čo sa psie plemeno stalo najlepším priateľom človeka a jeho verným nasledovníkom. Predkami psov sú divokí vlci a ľudia z nich dokázali postupom času vyšľachtiť rôzne krotkejšie plemená spolupracujúce s človekom.
Nesmiem zabudnúť zmieniť, že postupným šľachtením a spolupracou s človekom získalo každé plemeno svoje špecifické vlastnosti. Niektoré plemená získali schopnosť loviť líšky, iné zasa majú väčší zmysel a orientáciu pre stráženie areálu, niektoré sa naučili zaháňať stádo do ohrady. Všetko sú to aktivity súvisiace so životom našich predkov. Tieto vlastnosti postupne dedia aj ďalšie generácie dotyčných plemien, minimálne dedia aspoň určité predurčené vlohy od svojich rodičov, najmä túžbu hrať sa s človekom, ale hlavne nechať sa ním cvičiť.
Psy tak boli naučení k tomu a dodnes potrebujú, aby im aktivitu určoval človek, vlastne to od nás vyžadujú, je to naša povinnosť voči nim, aby sme z nich vychovali skutočných psov a nie akési zmätené tvory. Pes bez aktivity a venovania sa mu z našej strany neoddychuje, ale trápi sa a hlúpne. Na tento fakt treba dbať už v jeho mladosti, pretože ako sa obrazne vraví, starého psa nové kúsky nenaučíš. V určitom veku ho už skrátka nezmeníme. Potom už budú márne povely z našej strany, ako aj budú márne sťažnosti susedov a okoloidúcich, bude neskoro. No ak sa budeme riadne venovať jeho výchove hlavne v mladosti, ako aj pravidelným vychádzkam a aktivitám, tento problém do budúcna eliminujeme. Vlastniť psa je zodpovednosť voči nemu, ako aj zodpovednosť voči okoliu a preto ak s takýmito postupmi nesúhlasíte alebo nemáte na ne čas, tak si psa nezaobstarávajte, len mu tým ublížite a nielen jemu. Je to živá bytosť, nie okrasný trpaslík do záhrady.
V opačnom prípade, kedy si na jeho výchovu nájdeme pravidelný záujem i čas, stane sa z neho verný a spoľahlivý priateľ, s ktorým bude radosť tráviť čas.