Záhradkárčenie je záľuba, ktorá spája mnoho starších generácii. Tí vedeli, že keď si chcú na niečom pochutnať, najprv si to musia nasadiť a vypestovať v záhrade. Niet väčšej radosti ako keď sa vám vaša záhrada odvďačí parádnou úrodou, ktorá je chutná, pestrá a hlavne viete, že ste si ju vypestovali samy bez rôznych nechcených postrekov. A to je najviac.
Zopár rád pre záhradkárov:
- Každých pár desiatok rokov nechajte časť priestoru, kde sadíte ležať úhorom. Zem si potrebuje tiež oddýchnuť a to nielen cez zimu, ale aj počas sadiacej sezóny. Uvidíte ako jej to prospeje. Aj v minulosti sa časť zeme nechala ležať úhorom. Ak ste dávali pozor na dejepise, určite si to pamätáte.
- Určitá zelenina alebo strukoviny by nemali byť posadené vedľa seba. Lepšie sa im darí, keď sú len pri určitej zelenine alebo strukovinách. Zožeňte si alebo zaobstarajte knihy, ktoré sa venujú aj takejto tematike, aby ste vedeli, kde máte, čo posadiť.
- Aj málo sa ráta. Nemusíte si sadiť na hektáry pôdy, ale aj malá časť sa ráta. Všetko, čo je doma sa ráta, predsa. Nie je nič lepšie ako keď si dokážete všeličo doma vypestovať.
Záhrada a práca v nej nie je jednoduchá, ale môžete aspoň nabrať potrebné svaly, ktoré by ste inak necítili, že ich máte. Je to pravé poslanie, že vládzete a môžete si vypestovať naozaj rozmanitú zeleninu alebo strukoviny. Nič nie je viac ako keď môžete. Nie musíte, ale môžete. Treba sa tešiť aj z mála. Na začiatok sa vám nemusí podariť vypestovať nejaké veľké množstvá, ale aspoň sa na mále naučíte ako máte postupovať v budúcnosti pri pestovaní.
K záhrade treba mať vzťah. Musíte mať radosť pri práci v nej. že práve táto zem vám dá úrodu, na ktorú tak čakáte. Treba jej poďakovať za všetky jej dary a byť naozaj vďačný, pretože nie každý má takú pôdu, aby mohol na nej vypestovať rôzne plody a dary prírody alebo skôr dary od Boha.