Pod závery Parížskej klimatickej dohody sa okrem iných zúčastnených štátov podpísalo aj Slovensko, no podľa reakcií firiem je zrejmé, že je to pre nich veľký strašiak a to hlavne kvôli cenám emisných povoleniek v EÚ, ktoré svojim rastom zaznamenali historické maximum. Spoločnosti, ktoré sa do systému obchodovania s povolenkami zapojili, hlásia celkové zvýšenie nákladov.
Dobré správy MMF
Na to, aby štáty splnili záväzky z dohody v Paríži, musí sa cena vyšplhať na takú vysokú úroveň, aby bola pre podniky a výrobcov motiváciou investovať viac do čistejších výrobných technológií, do výroby elektrickej energie či ocele. Je to veľmi náročné prostredie, v ktorom je nutné prejsť na nízkouhlíkovú ekonomiku, no štúdia Medzinárodného menového fondu prináša aj dobré správy. Po tom, čo testovala vplyv zavedenia plošnej uhlíkovej dane vo výške 70 dolárov na tonu CO2 na najväčšie ekonomiky na svete, prišla s vyhlásením, že táto suma je podľa názoru odborníkov dostačujúca na dosiahnutie cieľov pri znižovaní emisií, spôsobujúcich skleníkový efekt, až do roku 2030. Výsledky štúdie tiež ukázali, že ekonomické straty pri prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku by nemali dosahovať extrémne výšky. Spomedzi krajín G20vyšli najvyššie čísla v rýchlo rastúcich ekonomikách ako sú napríklad Čína či India, a to vo výške cca 1 až 1,5 % HDP krajiny. Ostatné krajiny bytieto vplyvy pri boji s klimatickými zmenami nemali pocítiť až tak drasticky. Najnegatívnejší efekt spomedzi rozvinutých krajín sa očakáva v Južnej Kórei, a to vo výške 0,4 % a prejaviť by sa mohol napríklad zvyšovaním cien pohonných látok, palív a tiež ostatných komodít, do ktorých by sa premietla vyššia cena emisií. 70dolárov za tonu, to je výška čistých ekonomických nákladov uhlíkovej dane, čo ale nie je príliš veľa (je to menej ako 0,8% HDP v 17 z 20 krajín).
O blahobyt neprídeme
Po započítaní miestnych enviromentálnych prínosov (bez globálneho otepľovania) by negatívne vplyvy na blahobyt spoločností mal predstavovať takmer nulu, či dokonca stať sa pozitívnym opäť v 17-tich z 20-tich krajín, hovorí sa vo vyjadrení ekonómov.
Základom úspechu v tomto zápase je nepoľaviť, ide predsa o našu, ale hlavne o budúcnosť našich detí a vnúčat.